Luk Oil, jedna z najvýznamnejších petrolejárskych firiem firiem nielen v Rusku, ale aj vo svete, zamýšľa podľa britského servera Economist investovať do výstavby petrochemického závodu na Slovensku takmer 8 miliárd €. Valné zhromaždenie tejto pološtátnej a polosúkromnej firmy odsúhlasilo investičný zámer, ktorý má byť realizovaný na východnom Slovensku. Ide o výstavbu závodu neďaleko Veľkých Kapušian, kde je možnosť napojenia na ropovod Družba.
Zujímavé na celej investícii je skutočnosť, že LUK OIL ako investor nemá podľa jeho riaditeľa pre strategické investície Feduna Arnoldoviča záujem požiadať slovenskú vládu ani o daňové prázdniny, ani žiadne iné úľavy. Ďalej je z materiálov, ktoré spoločnosť zverejnila na svojej webovej stránke zrejmé, že sa nebude jednať o klasickú investíciu iba do budovania výrobného závodu, ale súčasťou projektu je aj výskumné centrum, ktoré sa bude zameriavať na vývoj vlastných uhľovodíkových produktov a ich derivátov. Samotná hodnota výskumného centra je v investičných materiáloch odhadovaná na takmer 1 000 000 000,-€, čo naznačuje, že bude vybavené absolútne špičkovou technológiou. Podľa odborníkov z britskej spoločnosti SHELL, ktorých Economist požiadal o zhodnotenie zamýšĺanej investície, sa v tomto prípade jedná o snahu ruskej spoločnosti trvalo etablovať na európskom trhu. Dokazuje to plánovaný rozmer investície a zámer nebyť žiadateľom daňových úľav a vyhnúť sa tak akýmkoľvek prípadným disproporciám s ktoroukoľvek budúcou slovenskou vládou.
Pokiaľ však aj slovenská vláda odsúhlasí zamýšľaný vstup LUK OIL-u na slovenský a tým aj európsky trh, ešte zďaleka to neznamená, že sa tak aj v dohľadnej dobe udeje. Aj keď podľa už spomínaných materiálov spoločnosti by chcela spoločnosť začať s realizáciou výstavby už v roku 2019, rozhodujúce bude stanovisko Európskej komisie, ktorá bude mať pri „povoľovacom konaní“zásadné slovo. A to sa podľa britského periodika dá skôr očakávať negatívne. Dôvodom sú stále platné medzinárodné sankcie voči Rusku za okupáciu Krymu a vojenskú podporu separatistov na východe Ukrajiny, ku ktorým sa Únia pripojila.
Keďže v nalbližšom období nikto z politikov členských krajín EÚ neočakáva zmenu postoja Moskvy k týmto dvom problematickým témam, nedá sa predpokladať ani súhlas Bruselu na plánovanú výstavbu rafinérie a výskumného centra. Predovšetkým pri tom druhom tak príde o možnosť zaujímavého zamestnania množstvo odborníkov a absolventov chemicko-technologických fakúlt zo slovenských vysokých škôl.