Iránsky jadrový program nedáva spávať izraelskej vláde, ani občanom tohoto štátu. Po zrušení medzinárodných sankcií voči tejto moslimskej krajine sa iránsky atómový výskum posunul vpred míľovými krokmi. Napriek tomu, že v čase rušenia embarga Izrael mohutne proti ich rušeniu protestoval, Irán dosiahol svoj cieľ. Dnes je situácia pre židovský štát teda podstatne zložitejšia z bezpečnostného hľadiska a v Tel Avive pravdepodobne už padlo rozhodnutie o „anulovaní“tejto hrozby. Takto to aspoň naznačil vo svojom komentári najvplyvnejší denník Jerusalem Post, ktorý je známy svojimi presnými informáciami z prostredia izraelskej vlády. Jeho novinár Jossi Melman, ktorý urobil rozhovor s vysokým dôstojníkom izraelskej vojenskej spravodajskej služby, je navyše známy ako spoluator knihy, ktorú naspísal so svojím kolegom Danom Ravim a v ktorej tvrdia, že vraždy iránskych jadrových vedcov v rokoch 2008-2010 spáchala špeciálna jednotka izrelskej tajnej služby Mossad. Bývalý iránsky prezident Ahmadínedžád pred viac ako 12 rokmi vyhlásil že, „režim nad Jeruzalemom raz zmizne zo stránok času“. Tento jeho výrok, si vysvetlili zodpovední generáli z bezpečnostných izraelských služieb ako priamu vyhrážku, či rovno oznámenie, že je iba otázkou času, kedy Irán zaútočí na židovský štát silou zbraní hromadného ničenia. Onedlho potom nasledovali tajomné úmrtia niekoľkých najvýznamnejších iránskych fyzikov, o ktorých napísala spomínaná dvojica novinárov knihu. Izrael má už skúsenosti s útokom na obdobné jadrové zariadenie, keď jeho lieatdlá zaútočili a vlastne úplne zničili jadrovú továreň v irackom Osiraku v roku 1981. K obdobnému kroku pristúpila izraelská vláda v roku v roku 2006, keď jej lietadlá zničili v Sýrii jadrovú továreň v meste Al Kibar. Oba tieto útoky boli mohutné, ale predovšetkým udivila vysoká vojenská úroveň ich prevedenia. V roku 2010 bola v Iráne spustená ich prvá atómová elektráreň Bushehr, ktorá sa nachádza pri meste Natanz, asi 200km od metropoly Teherán. Postavená bola v spolupráci s Ruskom.
Už krátko nato sa objavili správy hovoriace o šírení nebezpečného vírusu, ktorý napadol počítače v elektrárni a spôsobil jej obrovské technické problémy. Vírus bol pomenovaný ako „Stuxnet„. Ani tento neuveriteľne profesionálny útok však neodradil Irán v ďalšom rozširovaní svojho atómového snaženia a tak dnes už otázka nestojí či, ale kedy Izrael zaútočí? Izraelský premiér Benjamin Netanjahu na stretnutí s ruským prezidentom Putinom v roku 2016 oznámil svojmu ruskému náproťajšku, že sú hranice, za ktoré nedovolí Izrael Iránu v jadrovom, ale aj vojenskom programe ísť. Putin síce deklaroval navonok podporu Iránu a jeho „mierovému jadrovému výskumu“, ale odborníci na bezpečnostnú politiku a medzinárodné vzťahy to vyhodnotili ako „povinnú diplomatickú jazdu“. Podľa nich Netanjahu nežiadal Putina o podporu, ale mu proste nakreslil čiaru, za ktorú jeho krajina neustúpi. Ak navyše Netanjahu vie, že má veľmi mocného spojenca v osobe amerického prezidenta a silnej židovskej loby v Moskve. Napríklad v osobe Sergeja Lavrova, ruského ministra zahraničných vecí. Čínska republika ako globálny hráč si drží od problému Irán-Izrael dostatočný odstup, občas „dochutený“ iba o diplomatické klišé typu „každý spor je potrebné riešiť mierovou cestou, alebo donekonečna sa opakujúcimi výzvami na „rokovanie s chladnými hlavami“.
Takže po zhodnotení týchto faktov ostáva zatiaľ nejasný iby spôsob izraelského útoku. Či to bude útok vojenský, s využitím izraelského letectva(mimochodom, to je momentálne najúdernejšia letecká sila na svete!), alebo sa bude opakovať hacknutie riadiaceho centra iránskej jadrovej pevnosti. Podľa všetkého to však bude ich kombinácia. Na úvod hackerský útok, ktorý vyradí z činnosti bežný technologický proces a jej vojenskú ochranu a po ňom bude nasledovať útok letecký.
Takže ak má pravdu Jotan Feldman, izraelský novinár z denníka Haaretz, útok sa dá očakávať v druhej polovici roku 2018. Pri jeho neskoršom prevedení totiž hrozí, že Izrael by mohol premeškať vhodné „vegetačné obdobie“.
A to v Izraeli neriskne žiadna vláda, žiadny premiér, nech by už boli z ktorejkoľvek strany.